OTÁZKA:
Dobrý deň,
Chcem Vás požiadať o stanovisko alebo vyjadrenie k uvedeným v prípadom, ktoré sa nám stali pri výkone kontroly ako členom RS. Predpokladám, že ako odborník nám budete vedieť zodpovedať na naše otázky ohľadom výkonu rybárskeho práva v nasledujúcich príkladoch.
1. Lov na pstruhovej vode
Príklad:
Ako montáž pri love bola použitá: silón, záťaž (olovko ako záťaž), obratlík a potom jedna vláčená nástraha (záťaž zhruba 50-60 cm. od nástrahy).
Prikladám fotku montáže v prílohe.
Nakoľko sa uvedená montáž stala predmetom rôznych výkladov a názorov, či došlo k porušeniu zákona, alebo nie, tak mám otázky.
– Je uvedená montáž v súlade zo zákonom, alebo sa dá považovať za zakázaný spôsob lovu ?
– Je vôbec porušenie zákona, keď loviaci nedodrží presne montáž, tak ako je písaná vo výhláške ? ( § 18 (4) a (5) a je to v zákone zakázane -,, loviť inak “ ? ( napr. §16 b), §17 b), §19 b) )
2. Používanie zavážacej loďky na kaprových vodách s rozlohou do 10 ha.
§15 (1) f) loviť ryby z rybárskeho člna vrátane zavážania a zanášania návnad a nástrah a používať zavážaciu loďku v rybárskych revíroch s výmerou menšou ako 10 ha okrem vodných útvarov, trvalo tečúcich povrchových vôd.
Príklad:
Loviaci rybár pri love použije zavážaciu loďku na revír do 10 ha na skúšanie a učenie sa ju ovládať. Nijako nebude používať na lov a ani vnadiť a zanášať návnadu. Jednoducho sa s ňou bude hrať. Napríklad môže použiť sonar. a podobne.
– Máme tomu rozumieť ako zákaz používania zavážacej loďky samostatne. Teda, že sa nemôže používať vôbec zavážacia loďka do 10 ha vôbec?
(je tam uvedené – ,,a používať zavážaciu loďku v rybárskych revíroch s výmerou menšou ako 10 ha“- teda akýmkoľvek spôsobom je to zakázané ju použiť) alebo zákaz platí iba v spojitosti s úvodom a teda, že pri love a zavážaní návnad a nástrah sa nesmie použiť aj zavážacia loďka?
Za Vašu odpoveď vopred ďakujem.
S pozdravom
G.D.
člen RS
ODPOVEĎ:
Dobrý deň,
v nadväznosti na Vašu žiadosť o stanovisko pozostávajúcu z dvoch bodov uvádzame nasledovné:
K bodu 1.
- Podľa § 16 písm. b) zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) sa v pstruhových vodách zakazuje loviť inak ako muškárením alebo prívlačou.
- Podľa § 18 ods. 4 vyhlášky č. 381/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), lov prívlačou je spôsob lovu jednou udicou, ktorá sa skladá z rybárskeho prúta s navijakom, vlasca alebo splietanej šnúry a jednej vláčenej nástrahy…
- Podľa § 18 ods. 5 vyhlášky, lov rýb muškárením je spôsob lovu rýb jednou udicou, ktorá sa skladá z muškárskeho prúta, muškárskeho navijaka, muškárskej šnúry a nadväzca s použitím umelých mušiek ako nástrahy. Zaťaženie mušiek musí byť súčasťou mušky.
Pri dôslednom čítaní je zjavné, že kým v ustanovení § 18 ods. 5 vyhlášky je taxatívne uvedené, že pri love muškárením „zaťaženie mušiek musí byť súčasťou mušky“, t. z. že iné zaťaženie mušiek (napr. oloveným brokom na vlascovom nadväzci) by bolo porušením zákazu uvedeného v § 16 písm. b) zákona, § 18 ods. 4 sa otázkou zaťaženia nástrahy pri prívlači vôbec, resp. taxatívne nezaoberá. Podobne ako v iných prípadoch, aj v tomto prípade sa žiada poukázať na Čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“. S ohľadom na vyššie uvedené to praxi znamená, že pri love prívlačou na pstruhových vodách možno používať umelé nástrahy aj tak, ako je to vidno vo Vami zaslanej fotodokumentácii, t. j. že na konci kmeňovej splietanej šnúry alebo vlasca bude priebežná záťaž, pod ňou naviazaný obratlík a naň naviazaný vlascový nadväzec s nástrahou uchytenou na jeho konci.
Gestor zákona a vyhlášky – MŽP SR, otázku zaťažovania nástrahy pri love prívlačou na pstruhových vodách pri tvorbe uvedených právnych predpisov podľa našich informácií určite nedopatrením neopomenul, ale naopak, loviacim ponechal možnosť si v opísanom prípade nástrahu zaťažovať, nakoľko v takejto úprave nevidí žiadne nebezpečie, teda ani v nadmernom odlovovaní lososovitých druhov rýb.
K bodu 2.
- Podľa § 15 ods. 1 písm. f) zákona sa zakazuje loviť ryby z rybárskeho člna vrátane zavážania a zanášania návnad a nástrah a používať zavážaciu loďku v rybárskych revíroch s výmerou menšou ako 10 ha okrem vodných útvarov, trvalo tečúcich povrchových vôd.
Odvolávajúc sa na viacero nálezov Najvyššieho súdu SR, je zákony a iné právne predpisy potrebné čítať s pochopením (porozumením), t. j. vnímať ich nielen z hľadiska gramatického, ale predovšetkým z hľadiska významového/vecného. Taktiež ich je potrebné čítať komplexne, t. j. brať do úvahy aj súvzťažnosti medzi jednotlivými ustanoveniami.
O to skôr nepochybne platí to čo uvádzate vo Vašej žiadosti, teda že ustanovenie § 15 ods. 1 písm. f) zákona treba brať do úvahy aj s jeho „predvetím“ – loviť ryby z rybárskeho člna vrátane zavážania a zanášania návnad a nástrah a používať zavážaciu loďku… Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ si držiteľ povolenia na rybolov na rybárskom revíri s výmerou menšou ako 10 ha preukázateľne len testuje zavážaciu loďku, t. j. že v rámci výkonu rybárskeho práva s ňou nevyváža nástrahu alebo návnadu, ustanovenie § 15 ods. 1 písm. f) zákona určite neporušuje.
Na záver si dovoľujeme konštatovať, že situácia kedy by sa v rovnakom čase viacero rybárov rozhodlo na revíri s výmerou ako 10 ha testovať zavážaciu loďku, pri ktorej by reálne mohlo dôjsť k obmedzeniu rybárov loviacich z brehu, je skutočne len málo pravdepodobná.
