Družstvo Slovenskej republiky sa v roku 2017 v termíne od 5. septembra do 11. septembra zúčastnilo Majstrovstiev Sveta v love rýb na umelú mušku. MS sa konali na Slovensku a boli organizované SRZ. Slovensko a Slovenský rybársky zväz reprezentovalo družstvo v zložení Igor Hríbik, Igor Lukašík, Peter Alexovič, Martin Bachleda, Vladimír Ligda a náhradníkom bol Tomko Peter ml. Kapitánom reprezentácie bol Miroslav Antal.
Revíry pre oficiálne preteky boli vybrané tak, aby preverili schopnosti každého pretekára a ukázali krásu a rozmanitosť slovenských muškárskych revírov. Preteky sa konali na riekach Belá nad Litptovským Hrádkom, Váh nad Litptovským Hrádkom až po sútok Bieleho a Čierneho Váhu, veľká rieka Orava v okolí Oravského Podzámku, riečka Poprad pod Svitom a naša najkrajšia pstruhová priehrada Palcmanská Maša.
Naše družstvo nenechalo nič na náhodu a trénovalo na pretekárskych úsekoch už od začiatku rybárskej sezóny. Postupne sa určovala správna taktika a najmä správny výber nástrah tzn. mušiek.
Žiaľ tento rok bol poznamenaný značne teplým počasím čo výrazne skomplikovalo prípravu na samotné Majstrovstvá. Napr. priehrada Palcmanská maša výrazne zvýšila svoju teplotu a zarástla sinicou naozaj značne, takže bol lov na mušky v lete na nej prakticky nemožný a pri príprave bolo možné chytiť naozaj len ojedinelé ryby a kvôli teplote sa všetky ryby zhromaždili len v prítoku. Na rieke Poprad pod Svitom približne tri týždne pred majstrovstvami došlo ku takému zvýšeniu teploty, že nastal viditeľný úhyn lososovitých rýb čo značne znížilo regurélnosť trate. Na Orave zase pretrvával takmer celý rok nepriaznivý vplyv činnosti priehrady, kedy vždy ráno stúpol prietok pravdepodobne pre podporu prevádzky splavovania pltí, čo však spôsobovalo neustále kalnú vodu a tým pádom výrazné zníženie aktivity rýb. Všetky tieto podmienky do značnej mieri znížili výhodu domáceho prostredia pre Slovenské družstvo, ktoré na niektorých revíroch vlastne nemohlo zmysluplne trénovať, resp. podmienky v tréningu a samotných pretekoch sa výrazne zmenili, čo výrazne nahrávalo súperom.
V samotných pretekoch sa všetky naše predpovede potvrdili, keďže na priehrade Palcmanská Maša sa po “odkvitnutí” sinice a dosadení nových rýb zvýšila aktivita rýb natoľko, že všetci rybári chytali prakticky na rovnaké nástrahy a výhoda domáceho prostredia bola úplne zmazaná, práve naopak, psychologický tlak na našich rybárov bol tak vysoký, že práve spôsobil vysokú nervozitu, ktorá sa odzrkadlila na neúmernom padaní rýb a to bol jeden z hlavných dôvodov prečo naše družstvo hlavne na jazere nedosiahlo dobrý výsledok.
Na riečnych pretekoch naše družstvo potvrdilo kvalitatívny postup medzi svetovú špičku z posledných rokov a od prvého kola sa dostalo medzi najlepšie štyri družstvá, pričom ešte prvý deň figurovalo na krásnom druhom mieste. Žiaľ aj na riekach sa prejavila smola, ktorá nás sprevádzala celými Majstrovstvami. Aj keď celé družstvo pomáhalo organizačnému tímu Majstrovstiev sveta pripraviť čo najviac vyrovnané pretekárske miesta, kde by naozaj rozhodovalo len rybárske umenie a nie povestné rybárske štastie, jednu vec však na takomto podujatí z organizačného hľadiska nebolo možné zabezpečiť. Bol to vplyv toho, kto pred súťažiacim loví predchádzajúce kolo. Pretože sa ukázalo, že loviť nasledujúce kolo po niekom z top štyroch tímov bolo naozaj veľmi ťažké. Proste najlepší lovci z top štyroch tímov dokázali svoje miesta preloviť oveľa dôslednejšie a dokonalejšie ako pretekári mimo vrcholových družstiev. Bolo to jasne vidieť už od druhého kola, kedy sa vlastne naše družstvo začalo prepadať v hodnotení, že aj vynikajúci lovci po niekom z top tímov už nemali šancu dosiahnuť výborný výsledok a umiestenie v kole sa zvyšovalo o minimálne päť až desať umiestnení. A tu práve nášmu družstvu naozaj výrazne neprialo šťastie. Podľa štatistiky družstvá Francúzka, Španielska a aj Čiech lovili po niekom z top štvorky tímov len jeden maximálne dvakrát, ale naše družstvo lovilo po Francúzoch, Španieloch a Čechoch celkovo až sedemkrát. Keď to spočítame tak tento faktor zvýšil súčet umiestení nášho družstva o cca 40 miest a to bol základný dôvod toho, že nedosiahli na medailu. Tých 40 miest by pravdepodobne stačilo až na striebornú pozíciu, pretože treba poznamenať, že družstvo Francúzska okrem špičkovej kvality ukázalo aj nesmierne šťastie a obrovskú psychologickú silu, ktorá pravdepodobne to dôležité rybárske štastie “priťahuje“. Francúzsko bolo tento rok jednoznačne neporaziteľné. Určite sa pod celkový výsledok nášho družstva podpísal slabší výkon na jazere, ale „smola“ vo vylosovanej matici bola určite rozhodujúca. Je nutné v celkovom zhodnotení vysvetliť, jednu vec. Pretekári Francúzka, Španielska, Anglicka, Ameriky a aj mnohí ďalší sú poloprofesionálny pretekári, ktorý sa lovom na mušku živia, či už ako sprievodcovia, pracovníci rybárskych firiem a podobne, ktorými sú mnohý naozaj štedro dotovaný, takže trávia tréningom ročne aj neuveriteľných 250 až 300 dní. Svetová špička je už proste na takej úrovni, že pretekom ako Majstrovstvá sveta podriaďujú celoročnú prácu a prípravu. Preto je naozaj ťažké sa medzi nich prebojovať na medailové pozície. Výsledok nášho tímu s ohľadom na tieto fakty je naozaj obdivuhodný a vedenie športovej činnosti odvádza naozaj dobrú prácu.
V záverečnom hodnotení naše družstvo obsadilo síce vzhľadom na obrovskú konkurenciu vynikajúce štvrté miesto, čo je mimochodom tretie najlepšie umiestenie nášho tímu na Majstrovstvách sveta v celej našej histórii, ale predsa tá uniknutá medaila, každého veľmi mrzí, najmä keď bolo viditeľné, že naša výkonnosť bola porovnateľná s tými najlepšími. Za našim družstvom naozaj výrazne zaostali takí favoriti ako Fíni, Poliaci, Taliani či vlaňajší medailisti z USA. Prvenstvo získali v družstvách Francúzi s výrazným náskokom pred Čechmi a zlatými z posledných dvoch šampionátov Španielmi. V jednotlivcoch zvíťazil dnes už dvojnásobný majster sveta čech Tonda Pešek pred francúzmi Gregoirom Juglaretom a aktuálnym Majstrom Európy Sebastienom Delcorom.
Naši jednotlivci skončili na mieste 13. Peter Alexovič, 16. miesto Igor Hríbik, Igor Lukášik 20. miesto, Martin Bachleda 21. miesto a Vladimír Ligda 59. miesto po naozaj nepriaznivom lose.
Ako kapitán tímu, môžem zodpovedne prehlásiť že členovia tímu naozaj čestne a dôstojne reprezentovali Slovensko a Slovenský rybársky zväz a okrem reprezentácie aj výrazne napomáhali organizátorom pri príprave pretekárskych tratí a dôstojnému priebehu celých majstrovstiev. Za toto sa im chcem ako kapitán naozaj od srdca poďakovať.
S pozdravom,
kapitán reprezentačného družstva
Miroslav Antal
