Šesť chovných rybníkov s celkovou výmerou 290 hektárov. Najväčší z nich má 185 hektárov a patrí medzi najväčšie rybníky na Slovensku. Práve v Hrhove vzniká významná časť násady, ktorá následne putuje do slovenských rybárskych revírov. Slovenský rybársky zväz navyše získaním areálu v roku 2023 výrazne posilnil svoju sebestačnosť v produkcii rýb.

Chovné rybníky v Hrhove vznikli ešte v období socializmu, keď bol ich účelom chov rýb v lokalite s dostatkom vody. Pre Slovenský rybársky zväz však dostali nový význam v roku 2023, keď ich odkúpil do svojho vlastníctva. Odvtedy sa areál postupne modernizuje a zvyšuje sa aj jeho zabezpečenie. Pribudol nový traktor, obnovilo sa mechanické vybavenie a pozornosť sa venuje aj ochrane chovaných rýb.

„Kúpou chovných rybníkov v Hrhove sme výrazne zvýšili sebestačnosť SRZ. Zároveň sme obmedzili potrebu dovozu rýb, čo je dôležité aj z hľadiska bezpečnosti a prevencie zavlečenia ochorení do našich vôd,“ hovorí Ing. Ján Gulas, vedúci odboru výroby násad SRZ.

Najväčší rybník má 185 hektárov

Hrhov je v rámci produkčných kapacít SRZ výnimočný najmä svojou rozlohou. Celý areál tvorí šesť rybníkov s celkovou výmerou 290 hektárov. Nachádza sa tu dokonca najväčší rybník na Slovensku s výmerou 185 hektárov. Celá sústava zároveň patrí medzi najväčšie rybničné sústavy na Slovensku.

V Hrhove sa chová viacero druhov rýb – predovšetkým kapor, amur, šťuka, sumec a zubáč, ale aj lieň či pleskáč. Počas zimného obdobia sa tu chová aj pstruh dúhový. Najvýznamnejšiu časť produkcie predstavujú kapor, amur, šťuka, sumec a zubáč.

Ročná produkcia závisí aj od toho, či v danom roku prebieha výlov najväčšieho rybníka. Ak sa veľké jazero loví, výlov môže dosiahnuť približne 350 ton rýb. V rokoch, keď sa veľké jazero neloví, sa produkcia pohybuje približne na úrovni 130 ton.

Ryba rastie roky, nie mesiace

Za každou rybou, ktorá sa neskôr dostane do slovenského revíru, sú často roky práce. V Hrhove sa chovajú ryby vo veku od jedného do štyroch rokov a čas potrebný na dosiahnutie požadovanej veľkosti sa líši podľa druhu.

Kapor a amur potrebujú približne tri až štyri roky, šťuka a zubáč približne jeden až dva roky a sumec okolo troch rokov.

„Vychovať tržného kapra trvá tri až štyri roky. Je to dlhá doba, počas ktorej sa môže veľa vecí stať. Za každou rybou sú roky práce, starostlivosti a zároveň aj rizika, ktoré chovateľ musí zvládnuť,“ vysvetľuje Ing. Gulas.

Produkcia z Hrhovu smeruje predovšetkým na zarybňovanie slovenských rybárskych revírov, najmä na strednom a východnom Slovensku. Časť produkcie však nachádza uplatnenie aj mimo zarybňovania – ryby sa dostávajú napríklad na vianočný stôl alebo do spracovní rýb.

Rok na rybníkoch má svoj presný rytmus

Chov rýb nie je sezónna práca. O ryby a rybníky sa počas celého roka starajú štyria kmeňoví zamestnanci. Na jar prichádzajú výlovy komôr a následné nasádzanie rybníkov, počas leta je potrebné zabezpečiť kŕmenie rýb a kosenie. Na jeseň nastáva najnáročnejšie obdobie – výlovy, ktoré si vyžadujú veľké množstvo práce a koordinácie. Zima je zase obdobím údržby a prípravy na ďalšiu sezónu.

Úspešný chov pritom podľa Ing. Gulasa stojí na troch základných pilieroch: dobrých zamestnancoch, priaznivom počasí a kvalitnej násade.

Dôležitou súčasťou každodennej práce je aj kontrola vody a zdravotného stavu rýb. Kvalita vody sa sleduje denne pomocou meracích prístrojov. Zdravotný stav rýb sa kontroluje prostredníctvom kontrolných odlovov, ktoré sa vykonávajú približne raz, maximálne dvakrát týždenne.

Teplo áno, sucho nie

Hrhov ponúka pre chov rýb vhodné prírodné podmienky. Ideálne je teplejšie počasie s občasnými prehánkami. Práve počasie však môže byť zároveň jednou z najväčších výziev.

Chovatelia sa stretávajú so suchom, vysokými teplotami a nedostatkom vody. Problémom sú aj prirodzení predátori, ako sú kormorány, volavky či vydry, a v neposlednom rade pytliactvo. Pri ochrane rýb SRZ uplatňuje dostupné opatrenia a v prípade škôd spôsobených predátormi ich eviduje a uplatňuje príslušné nástroje na ich reguláciu.

A v Hrhovských rybníkoch sa nájdu aj skutoční velikáni. Kapor s hmotnosťou viac ako 20 kilogramov tu nie je raritou.

Rybníky nie sú určené na športový rybolov

Chovné rybníky v Hrhove slúžia predovšetkým produkcii rýb, preto športový rybolov v nich nie je povolený. Areál je však čiastočne prístupný verejnosti – pohybovať sa možno pešo po hrádzach rybníkov, s výnimkou období, keď prebiehajú výlovy a z bezpečnostných dôvodov je vstup obmedzený.

Záujemcovia, školy či organizované skupiny môžu po predchádzajúcej dohode s vedúcim strediska navštíviť aj samotný areál a bližšie sa oboznámiť s jeho fungovaním.

Okolie Hrhovských rybníkov zároveň ponúka zaujímavé možnosti pre milovníkov prírody. Nachádzajú sa tu zaujímavé lokality a priamo na rybníkoch sú vybudované dve vyhliadkové veže, ktoré ponúkajú pohľad na rozsiahlu vodnú plochu a okolité prostredie.

Miesto, ktoré má význam ďaleko za hranicami Hrhovu

Chovné rybníky Hrhov tak nie sú iba veľkým rybničným areálom. Predstavujú dôležitú súčasť produkčnej základne Slovenského rybárskeho zväzu a zároveň významný krok k väčšej nezávislosti slovenského rybárstva.

Ryby, ktoré tu vyrastajú, sa po rokoch starostlivosti vydávajú na cestu do slovenských vôd. A za tým, čo môže rybár pri vode vnímať ako samozrejmosť, stojí práca ľudí, ktorí sa o ryby starajú každý deň – od malej násady až po rybu pripravenú na zarybnenie revíru.