Máloktorý rybár sa môže pochváliť väčšími úlovkami sumčeka hnedého (Ameiurus nebulosus), alebo sumčeka čierneho (Ameiurus melas). Sú známe väčšie úlovky na rieke Tisa. Je to skôr vec náhody, lebo žiaden rybár nejde zámerne loviť tento invázny druh ryby s cieľom uloviť rekordný kus.
Časté zábery sumčekov bleskovo sa vrhajúcich na nástrahu určenú na lov kaprovitých, alebo dravých druhov rýb znechutia mnohých rybárov a niektorí sú schopní zbaliť udice a v tom horšom prípade odísť domov. Dokonca táto téma sa stala diskusným príspevkom na rybárskom sneme v novembri 2014.
Zorganizovanie špeciálneho preteku, ktorého dôvodom je regulácia osádky sumčeka je tým lepším riešením v medziach rybárskej legislatívy. To, čo si dovolia rybári napríklad u našich južných susedov, keď tieto druhy rýb lovia do rôznych pascí – klietok, vŕši by bolo u nás lepším riešením ako preteky, len je žiaľ za pomyselnou hranou zákona. Táto metóda vyžaduje množstvo lovného náradia, častú kontrolu lovných zariadení a je náročná na čas a zainteresovanosť väčšieho počtu osôb. Efekt je vraj podstatne vyšší, ako lov na udicu, ale nie je reálne ryby odloviť do posledného jedinca. Stačí pár kusov, kilogramov, alebo desiatok kilogramov ktoré zostali po „genocíde“ sumčekov a zbytky rýb sa strmhlavo rozmnožia a zaplnia prázdne biotopy po svojich predchodcoch.
Úplne za hranou zákona sú našťastie vzácne snahy rybárskych organizácií vysadiť do sumčekmi premnoženej vody ostračku veľkoústu (Micropterus salmoides) v rámci hŕŕŕ systému: „pokus – omyl“! Hospodár z rybárskej organizácie v Strede nad Bodrogom Tibor Krajnik nás dokonca upozornil na úmyselné nakazenie sumčekov špecifickou plesňou, ktorá spôsobuje zaplesnenie ústnej dutiny a ryby zrejme uhynú vyhladované. K informácii sa dostal štúdiom maďarskej odbornej tlače. Čo je na tom pravdy, to sa nám nepodarilo ďalej zistiť, ale tento spôsob likvidácie živočícha sa nám javí ako nehumánny a neetický.
Príroda sa však z času na čas dokáže regulovať sama. Došlo k niekoľkým hromadným úhynom sumčeka čierneho všetkých vekových kategórií v mŕtvych ramenách Karcsa a Jazera Ortov na Východoslovenskej nížine. Na Karcsi sa úhyn zopakoval aj pred 2 rokmi.
Prof. Dr. Ján Koščo, PhD., z Prešovskej univerzity, spolu s Dr. Petrom Košuthom, PhD., sa už desaťročia venujú výskumu rýb na Východoslovenskej nížine. Prof. Koščo považuje všetky pokusy na zníženie početnosti sumčekov jednak za nezákonné a navyše neúčinné. Sumček ako invázny druh ak sa dostane na novú lokalitu začne zvyšovať svoju početnosť, čím si vynucuje vytvorenie vlastnej potravnej a priestorovej niky. Zvyšovanie početnosti nastane až po tej fáze invázie, keď vytlačí , alebo obmedzí pôvodné druhy do takej miery, že to svoje nové prostredie si rozdelí, až potom jeho početnosť klesá a tento pokles je dosť často sprevádzaný prepuknutím nejakého ochorenia, alebo premnoženia parazita na ktorého v pôvodnej lokalite nebol zvyknutý.
Čiže na nových lokalitách jeho decimácia len predlžuje fázu zvyšovania početnosti, ale tento vývoj sa nedá zvrátiť. Bol nám zdokumentovaný príklad býčkovca amurského a sumčeka hnedého v minulosti. Na Latorici a iných nížinných tokoch sa nedalo nič uloviť, lebo sumček hnedý zabral na každú nastraženú udicu. V súčasnosti je jeho početnosť „normálna“ a podobne je to aj byčkovcom, alebo s tými druhmi býčkov, ktoré sa na západnom Slovensku objavili ako prvé.
Najlepšie riešenie, ktoré nám Prof. Koščo poskytol: „Je potrebné počkať pokiaľ fáza expanzie sama neprejde a to je najlacnejšie, najmenej namáhavé, ale aj najrozumnejšie konanie“!
Viac informácii k tejto téme bude zverejnených v mesačníku Poľovníctvo a rybárstvo v niektorom z jeho čísel.
