Rozhorčený telefonát popradského rybára o visiacich igelitových taškách na kríkoch a na konároch nad vodnou hladinou na Hornáde pod Hranovnicou, plastové fľaše skrášľujúce malé zátoky na potokoch a riekach, ktoré nakoniec končia na hatiach, alebo vo veľkých nádržiach Ružín, Zemplínska šírava to už ani nie je zaujímavá téma.
Zlostia sa rybári, ochrancovia prírody, občania ktorým nie je jedno ako vyzerá prostredie v ich blízkosti. Veľkými producentmi odpadu sú osady, ale nie len tie. Podnety od rybárov smerujú aj na inšpekciu životného prostredia, inšpektorát odpadového hospodárstva,ale tá sa z toho elegantne vyvlieka, že veď zo zákona to riešia okresné úrady. Tie ak dostanú podnet, uložia riešenie príslušným starostom obce. Tí, chudáci okrem množstva iných kompetencií by mali riešiť aj čistotu v chotári svojej obce. Tak sa aj deje a odpad z osady nahádzaný do vody, alebo na brehy v okolí osady dá obec zlikvidovať ako v minulom roku v istej obci pri rieke Hnilec, ale čistota okolo vody, tá sa tam dlho neudrží. Divoká skládka sa vytvorí o sto metrov opodiaľ… ?
Zarážajúce je, že cesty odpadu začínajú často krát v tých najvyššie umiestnených obciach, a podľa druhu odpadu to nie je iba odpad z osád, ale aj od majoritnej časti obyvateľstva. Napríklad obec Torysky v okrese Levoča je prvou dedinou pod bývalým vojenským obvodom Javorina na rieke Torysa, ale rybári zo Sabinova, ktorý tento úsek rybárskeho revíru obhospodarujú tam odhalili neuveriteľný neporiadok v koryte vrátane stavebného odpadu, nehovoriac o výustiach z domov znečisťujúcich potok hneď po niekoľkých kilometroch od prameňa organickým odpadom.
Podnet smeroval od rybárov cez spomínanú inšpekciu na Okresný úrad do Levoče. Je to len jeden prípad, čisté Slovensko je v nedohľadne.
