Vážení rybári,
Vážení členovia rybárskej stráže,
Vážení funkcionári Slovenského rybárskeho zväzu,
určite ste sa v aplikačnej praxi v rámci uplatňovania rybárskeho práva neraz stretli s rôznymi komplikáciami vyplývajúcimi či už z nedostatočného porozumenia niektorých ustanovení zákona o rybárstve a jeho vykonávacieho predpisu, alebo aj iných právnych predpisov, ktoré s rybárstvom úzko súvisia.
Z uvedených dôvodov ste sa niektorí z Vás už obrátili na Ministerstvo životného prostredia SR, alebo na sekretariát Slovenského rybárskeho zväzu – Rada Žilina so žiadosťou či už o usmernenie, alebo vysvetlenie „sporných“ paragrafových znení zmienených právnych predpisov, aby ste tak pri výkone rybárskeho práva predišli zbytočným nedorozumeniam.
Nadobudli sme presvedčenie, že nebolo by správne našimi odpoveďami vychádzať v ústrety len samotným žiadateľom, ale naopak, „Infoservis § § §“ by mal slúžiť aj širokej mase dotknutej cieľovej skupiny, ktorá sa rozhodne túto časť webového sídla SRZ navštíviť. Rozhodli sme sa preto zmienené žiadosti – z dôvodu autenticity ponechané v pôvodnom spracovaní – a naše odpovede na tomto mieste zverejňovať, samozrejme rešpektujúc pritom zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
V snahe rozšíriť Vaše poznanie si Vás na záver dovoľujeme informovať, že tak Slovenský rybársky zväz, ako aj Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ako gestor zákona o rybárstve, nie sú podľa Ústavy Slovenskej republiky, ako základného zákona štátu, oprávnené poskytovať záväzné výklady zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku životného prostredia. Výklad zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva Najvyšší súd Slovenskej republiky svojou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Takéto usmernenia, výklady, stanoviská alebo vyjadrenia MŽP SR, bez ohľadu na ich slovné označenie, ako orgánu vecne príslušného na prípravu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v jeho pôsobnosti, nemajú právnu záväznosť a slúžia ako metodická pomôcka pre aplikačnú prax.
Rešpektujúc vyššie uvedené sa Slovenský rybársky zväz v každom prípade bude snažiť poskytovať Vám presné informácie, založené na viac ako 25 ročnej praxi z oblasti legislatívy a tvorby právnych predpisov, vrátane zákona o rybárstve a jeho vykonávacích predpisov, ktoré náš súčasný zamestnanec nadobudol na ministerstve poľnohospodárstva a neskôr na ministerstve životného prostredia. Pri spracúvaní odpovedí na Vaše žiadosti sa budeme pritom vždy riadiť zásadou vyplývajúcou z nálezu Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36: „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona“ a taktiež z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo 4. mája 2010, č. k. III. ÚS 72/2010: „V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07).“
Petrov zdar!
Ing. Bohuš Cintula
tajomník SRZ – Rada Žilina