OTÁZKA:
Je povolené od januára do marca na vodnej nádrži zakrmovať, vyvážať nástrahu (tak že udica je na brehu, ryba sa zdoláva tiež len z brehu)?
Za skorú odpoveďou vopred ďakujem.
J.M.
ODPOVEĎ:
V nadväznosti na Vašu požiadavku uvádzame nasledovné:
Podľa § 18 písm. l) zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sa v kaprových vodách zakazuje „loviť ryby z rybárskeho člna na vodných nádržiach od 1. januára do 31. mája“. Napriek tomu, že v tomto ustanovení sa podobne ako v ustanovení § 15 ods. 1 písm. f) citovaného zákona taxatívne neuvádza „loviť ryby z rybárskeho člna vrátane zavážania a zanášania návnad a nástrah“, cieľom gestora zákona – Ministerstva životného prostredia SR nepochybne je, aby bolo v čase od 1. mája do 31. mája na vodných nádržiach (kaprových vodách) nielen lovenie rýb z rybárskeho člna, ale aj zavážanie nástrahy aj návnady pomocou rybárskeho člna zakázané. Nemožno totiž spochybniť, že vyvážanie návnady a nástrahy sú považované za činnosti, z ktorých lov rýb pozostáva.
Náš komentár k dotknutému ustanoveniu zákona o rybárstve zároveň opierame o nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36: „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona“ a taktiež z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo 4. mája 2010, č. k. III. ÚS 72/2010: „V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07).“
