Vo štvrtok 17. septembra 2026 sa na Okresnom súde vo Zvolene uskutoční ďalšie pojednávanie v prípade mimoriadneho znečistenia rieky Hron. Slovenský rybársky zväz bude jeho priebeh pozorne sledovať a očakávame, že po viac ako piatich rokoch bude dôsledne zohľadnený celý rozsah jednej z najvážnejších ekologických udalostí, aké postihli slovenské rieky.
Na 26. júl 2021 nikdy nezabudneme. Zo skladovacieho vaku bioplynovej stanice v Budči uniklo približne 500 kubických metrov digestátu obsahujúceho dusičnany a fosforečnany. Znečisťujúca látka sa dostala do Hrona a spôsobila mimoriadne zhoršenie kvality vody s následným hromadným úhynom rýb a ďalších vodných organizmov.
Naši členovia spolu s dobrovoľníkmi bezprostredne po havárii sledovali, ako im priamo pred očami hynie rieka, o ktorú sa celé desaťročia starali. V nasledujúcich dňoch vlastnými rukami vyzbierali viac ako päť ton uhynutých rýb. Mnohé ďalšie zostali na dne, zachytili sa medzi prekážkami alebo ich voda odniesla ďalej po prúde.
Zasiahnuté bolo územie európskeho významu
Nešlo iba o lokálny úhyn rýb ani o bežné znečistenie vodného toku. Katastrofa zasiahla približne 30-kilometrový úsek Hrona, ktorý z veľkej časti prechádza územím európskeho významu – Stredný tok Hrona. Toto územie je súčasťou európskej sústavy chránených území a má zásadný význam pre ochranu pôvodných a vzácnych druhov vodných živočíchov.
Štátna ochrana prírody SR medzi uhynutými rybami identifikovala 24 pôvodných druhov vrátane viacerých druhov chránených slovenskou legislatívou. Uhynuli aj druhy európskeho významu, ako hlavátka podunajská, mrena karpatská, boleň dravý či hrúz bieloplutvý. Zasiahnuté boli aj populácie mreny severnej a lipňa tymianového, ktorých stav je Slovenská republika povinná sledovať v súlade s európskou smernicou o ochrane biotopov.
Osobitne závažný bol dopad na hlavátku podunajskú. Podľa Štátnej ochrany prírody SR znamenala havária v postihnutom úseku vyhubenie jej lokálnej populácie, ktorú sa do Hrona podarilo prinavrátiť vďaka dlhoročnému úsiliu a umelému vysadzovaniu. Väčšinu nájdených jedincov tvorili generačné ryby v reprodukčnom veku, ktoré sa mohli v nasledujúcich sezónach prirodzene rozmnožovať.
Zničené tak neboli iba aktuálne rybie obsádky, ale aj prirodzená schopnosť rieky obnovovať svoje populácie v ďalších rokoch.
Poškodený bol celý riečny ekosystém
Dôsledky katastrofy sa neobmedzili len na ryby viditeľné na hladine. Znečistenie negatívne zasiahlo aj vodné bezstavovce, kôrovce, mäkkýše a larvy vodného hmyzu, ktoré tvoria základ potravového reťazca. Hron tak prišiel nielen o tisíce živočíchov, ale aj o podstatnú časť prirodzených väzieb, od ktorých závisí fungovanie celého riečneho ekosystému.
Odborníci už bezprostredne po udalosti upozorňovali, že obnova populácií do pôvodného stavu bude trvať minimálne desať rokov – a to iba za predpokladu, že rieku nepostihne ďalšia podobná udalosť. Ani umelé zarybňovanie nedokáže plnohodnotne nahradiť prirodzenú reprodukciu, ktorá bola výrazne oslabená stratou veľkého množstva generačných rýb.
Škody presiahli stovky miliónov eur
V júli 2024 bola právnická osoba obvinená zo spáchania trestného činu porušovania ochrany vôd a ovzdušia. Priama škoda Slovenského rybárskeho zväzu na uhynutých rybách bola vyčíslená na viac ako dva milióny eur. Škoda spojená s odstraňovaním následkov havárie mala presiahnuť jeden milión eur, nepriama škoda na produkcii rýb dosiahnuť 1,7 milióna eur a škoda na ich reprodukcii 5,8 milióna eur.
Ekologická ujma vyjadrená spoločenskou hodnotou uhynutých organizmov bola podľa polície vyčíslená až na 406 miliónov eur.
Pre Slovenský rybársky zväz však tento prípad nie je iba súborom čísel v súdnom spise. Je pripomienkou zničenej časti rieky, straty chránených živočíchov, poškodenia územia európskeho významu a rokov práce našich členov, ktoré boli v priebehu niekoľkých hodín zmarené.
O vine a zodpovednosti môže rozhodnúť iba súd a jeho rozhodnutie nechceme predbiehať. Očakávame však, že pri posudzovaní prípadu budú dôsledne zohľadnené všetky odborné zistenia, mimoriadny rozsah ekologickej ujmy, zásah do chráneného územia, úhyn chránených druhov aj dlhodobé následky pre celý ekosystém Hrona.
Po viac ako piatich rokoch stále pozorne sledujeme priebeh súdneho procesu a netrpezlivo čakáme na výsledok. Veríme, že už čoskoro spravodlivosť zvíťazí a rozhodnutie bude jasným signálom, že poškodenie našich riek v takomto rozsahu nemôže zostať bez primeraného vyvodenia zodpovednosti.
Hron, jeho život aj všetci ľudia, ktorí sa o túto rieku celé roky starajú, si spravodlivosť zaslúžia.